Nič nové pod slnkom
ko skoro ráno vyšlo na oblohu a ....
... objalo ho jemným vánok láskou.
Vášnivo sa bozkávajú
Skrytí medzi oblakmi.
No otvorili sa okná !
Slnko sa pozlátilo od hanbou.
A vánkom tíško volá ju.
Vlásky sa slnku rozpustili.
Po obede prišla búrka.
Odfúkla vánok, slnko si zobralo
a začali strach a hrúza,
tresky-plesky,
trma-vrma
však nič po jej vôli sa nestalo.
Bojuje búrka silná, krutá, ....
ale ich chuť trpká.
Vytrhlo sa slnko a dúhové šaty vypralo,
potom s vánkom sa zase hralo.
Večer, únava, blíži sa tma.
Niečo sa jemnými obláčkami sa mihlo .....
Slnko šlo spať
Len vánok musel nej pozor dať.
Prišiel mesiac a jeho hárem hviezničiek.
Len žiarlivú kométu to nahnevalo !
Jej sluhovia meteority utiekli
zem ich musel schovať.
Trčia len nožičky.
Nič iné sa už nestalo
a nový deň môže začať.
