Choď na obsah Choď na menu
 


Aj toto je čerstvo rozpísané

 

Vstane Jano,
paholok
zavčas ráno
oddýchnutý (navonok).
Treba sa umyť,
najesť, zubále očistiť,
vysrať sa a utrieť riť
všetky zvery nakŕmiť,
aj gazdovi kone pripraviť,
riadne opatriť,
postroj popraviť...
práce je to teda moc!
A keďže bude veľká noc,
tak pre pohoniča,
okrem biča,
rozhodol sa na kozlík
vedro z vodou položiť.
Gazda bude radosť mať:
Vodou budú kone polievať!
Nech je veru učinené zadosť
   a kobylky majú
          z Veľkej noci radosť
 
A možno sa na cestu už vypraviť.
Kam?
Nuž hen tam !
       Tri chotáre
a dva áre
z centra dediny,
          úplne je mimo,
podotýkam : nie je jediný,
hlúpy Jano dochádza do práce denne
odrábať desiatok
Dnes ho však čosi ženie
Čo vravíte ? Že nie ?
Pracovné preradenie !
Zmúdrie vraj Jano
lebo čousi zásluhou (či vinou ? )
odhlúpne priam neúmerne
v noci z pondelka na piatok.
to šťastné utrpenie
je však za príplatok.
 
Buďme ale presní:
raz tak Jano ide
so somárom bez ohlávky
a či lepšie - spýtať sa treba :
ide so somárom Jano ?
Neviem, koho kto vedie
        ...   ako sa zadarí :
niekedy kráčajú tak spolu
dvaja somári.
no a – pohľad mimo cesty
ten sa volá „scestný“:
na Jana to proste príde,
neprejde to bez nadávky
a už hľadá
na môj veru
     ( ozvala sa potreba ... )
niekde v kríkoch malú dieru
kde by učupil sa v strachu
že mu ujde – ak, tak beda ti !
... proste pustí do gatí
hreší, ako besný
 vraj opasok bol príliš tesný.....
 
A už ďalej šliape
poľnú cestu hrbatú.
Chvíľami zastane
boty prevracia
a kamene
z nich vysypáva
Tvári sa, že nečuje
„pesničku ohratú“
somár neprestajne oči prevracia
vraj sa z Janového smradu
                              asi pozvracia!
Chŕli reči plamenné,
nechutne nadáva