Choď na obsah Choď na menu
 


Nádej

už len malilinký krok.

 Nádej...

Dobrá víla

nežná , roztomilá

tyranka

čo núti nás biť sa za stratené ciele

plaziť sa púšťou tušiac vodu tam , kde nie je

dúfať , že zbavíme sa tyranie , poroby,

že vyliečime sa zo smrteľnej choroby

či , prosto , len tak bez príčiny

núti nás beznádejne milovať , čo milujú aj iní...

Tá usmievavá roztočená píla

čo plačúc ukrajuje nám zo života

snahu hľadať svoje šťastie,

To je nádej. 

čo v duši nám rastie

a zomiera posledná.

Ak sa to však stane

a nádej potichu a nenápadne

sa zo srdca vykradne,

prachom nezapadne.

Vždy pomôžu milé, nežné slová

spiacu nádej oživiť, resuscitovať !

Nádej

To svetlo na konci tunela

občas jasné, až bolia oči,

občas jej svetlo nestojí za veľa

občas jak bludička

             svätojánska muška

Drobuškým jasným svetielkom ťa volá
Poooooooď ! Pooooooď ! Poooooď !
Do trasoviska

      až na okraj útesu času

                 či k diere hada

A ty ideš rád, ideš rada

bez slov

bez zmyslov

s plnou hlavou ilúzii , snov

smelo vykračuješ do neznáma

už len malilinký krok ...