Nádej
už len malilinký krok.
Nádej...
Dobrá víla
nežná , roztomilá
tyranka
čo núti nás biť sa za stratené ciele
plaziť sa púšťou tušiac vodu tam , kde nie je
dúfať , že zbavíme sa tyranie , poroby,
že vyliečime sa zo smrteľnej choroby
či , prosto , len tak bez príčiny
núti nás beznádejne milovať , čo milujú aj iní...
Tá usmievavá roztočená píla
čo plačúc ukrajuje nám zo života
snahu hľadať svoje šťastie,
To je nádej.
a zomiera posledná.
Ak sa to však stane
a nádej potichu a nenápadne
sa zo srdca vykradne,
prachom nezapadne.
Vždy pomôžu milé, nežné slová
spiacu nádej oživiť, resuscitovať !
Nádej
To svetlo na konci tunela
občas jasné, až bolia oči,
občas jej svetlo nestojí za veľa
občas jak bludička
svätojánska muška
Drobuškým jasným svetielkom ťa volá
Poooooooď ! Pooooooď ! Poooooď !
Do trasoviska
až na okraj útesu času
či k diere hada
A ty ideš rád, ideš rada
bez slov
bez zmyslov
s plnou hlavou ilúzii , snov
smelo vykračuješ do neznáma
už len malilinký krok ...
