Choď na obsah Choď na menu
 


Keby

 

Keby, že náhodou,...

niekde kol osi sveta

...ľahko ju možno zočiť

celý svet sa totiž

           musí okolo nej točiť

No nie presne

     –        tak trochu od cesty,

      trochu mimo trate

pri prútenom košíku

v lese stratenom

pri pníku trúchnivom,

v katastri slovenských trpaslíkov

    čo nosia opasok, valašku

                       a pod prdelou gate

(väčšinou siedmich,

            občas aj triezvych).

A keď idú po lese 

žiaľ v pálenke utopiť

zemská os sa trasie !

   Sú to silní chlapi

treba sa pred nimi mávať na pozore

hoc - buďme si úprimní :

               tráva tieni im v obzore ...).

Tak pri chatrči Jagy – baby,

strigy, niekde z pekla,

pod veľkou jahodou

dve malé hviezdy svietia

pri sebe tesne.

dve malé modré hviezdičky

v nich odráža sa 

svetu celá krása,

a ten je náhle celkom malý , maličký.

V rannej hmle vidno ich náhodou

          nad zelenou trávou

             zamatovo

               trbliecu sa hravo.

Ich omamne modrý nádych

  ukrytý v kaderiach

                    rozmarných, plavých, 

machom, malinou  i jahodou voňavých

čakajúcich na princa,

              čo bozkom spravia z žaby.

 

Prišiel.

Zahoreli ohníčky

v očkách víly

        zreničky

sa drogou

      láskou nazývanou

               dokorán rozšírili !

(možno ich trpaslíci mili 

čerstvou lysohlávkou pohostili )


Princ zelený neokrôchaným krokom

     v tej chvíli              

           zo špiny a blata

    na strmý breh nad potokom

        sa ledva-ledva vyštveral.

Potom dlhočizným skokom

                   až mu oči vypulí

poď ho k listu jadody

k pripravenej raňajkovej tabuli

 a jedným šmahom jazyka

tlstého , lepkavého,

naraz komáre všetky

  do jedného vyzbieral.

A víle, malej bosorke

   roztomilej a tak trochu potvorke

zmrzli všetky úsmevy

a husia koža naskočila !

nechcela byť súčasťou jedálneho lístka !

keď pri pohľade na ňu

žabiak oblizol si mastnú škraňu ...

Však rozprávky sú preto krásne,

lebo vždycky končia šťastne

Pravda je však taká :

Princezná sa nemusí obávať len draka!

Na princa neokrôchaného

z žaby odkliateho

Nestačí len jedna víla ...

... cenzúra viac nepustila

Majú svoje príkazy:

Zamlčovať úmrtia a pracovné úrazy!

 

Žabiak zdúpnel

Do trávy mu sánka padla

tlačí ju jak buldozér radlicu.

Keď ju uzrel

(kočku, krásku, kosť,...no proste samicu )

    ako  kvietky

   šatôčky jej čistia

práškom peľu

   avivážou z nektáru,

a plákajú rosou ranného oparu

    a ona

     skrytá pred zrakmi

                     plná blaha

kúpe sa v rose celkom sexuálne nahá.

To žabieho princa uviedlo až do varu !

Stratil chuť na šváby a nezjedol plošticu 

Z žieňaťa krásneho 

má ťažkú opicu.

Zmočený do nitky

skočí k víle

chce vyzerať roztomile

a len bozkávať a bozkávať to stvorenie malé!

Avšak zrada

širočizná brada

cez celú hlávku víly

      Ako to urobiť

by ústa na ústa trafili !?!

Musel sa znemožniť

princ nechutne spanilý...

  

A očká – hviezdičky

malej princezničky

čo túžia milovať,

majú more lásky

ktoré chcú rozdávať

Čím viacej rozdajú,

tým viac jej budú mať!

Možno ich však ľahko vyľakať ...

Zľakne sa rosničky

čo vyšla z vodičky

obedovať .

Sadne na metličku ,

v rannom sviežom vánku

vlásky budú za ňou poletovať.

A žabiak ?

Ten v svojom blate ostane

možno aj zázraku sa mu raz dostane ...

možno nie a na veky v rybníku ostane.

Ťažko predpovedať.

 

Nebol by však príbeh krásny

keby nemal koniec šťastný

Zelené plamienky

v očičkách malej víly - bosorky

zasvietia šťastím

Možno tá potvorka,

niekedy zas poletí

kol jeho

blatistého dvorka.

Tam nenápadne

kdesi v tráve sadne

                      ladne ,

len tak,

jak len ona to vie.

A už tam ostane.

....A žili spolu v šťastí

            až kým nepomreli ...

 

 Vynechal som ?

Že to nie je príbeh celý ?

  Veru, veru !
Takže poviem pravdu celú !

Potvorka bosorka

baby jagy vnučka

mala cestu tŕnim úzku

Príliš metlu túrovala, roztrhla si blúzku

ba vykukla jej ...čka

Žabiak padol do narkózy,

keď zbadal jej stehná

 a samozrejme kozy !

Udrel si on silno hlavu

v bezvedomí stená

jak rešeto ju má deravú.

zletí víla na žabiaka,

letecká to záchranárka

a nie amatérka dáka.

Študovala po noci

kurzy prvej pomoci.

Priloží mu k ústam ústa

udeje sa vecí spústa

Princ zmenený v žabiaka

Nekváka už...

                 ale ...

                     ...kráka!

Ťažko na to hľadať

primerané slová.

Bosorka , tá nevie odkliať,

iba bosorovať !  

Tak zmenila princa - žabiaka

na vtáka

čo nevie lietať

           iba skákať.

Nebrodí sa teraz blatom,

pridal sa on k siedmim zhavranelím bratom..

 To už je však príbeh nový

povedzme ..."O Tristane a Izoldovi" ?...