Keby
Keby, že náhodou,...
niekde kol osi sveta
...ľahko ju možno zočiť
celý svet sa totiž
musí okolo nej točiť
No nie presne
– tak trochu od cesty,
trochu mimo trate
pri prútenom košíku
v lese stratenom
pri pníku trúchnivom,
v katastri slovenských trpaslíkov
čo nosia opasok, valašku
a pod prdelou gate
(väčšinou siedmich,
občas aj triezvych).
A keď idú po lese
žiaľ v pálenke utopiť
Sú to silní chlapi
treba sa pred nimi mávať na pozore
hoc - buďme si úprimní :
tráva tieni im v obzore ...).
Tak pri chatrči Jagy – baby,
strigy, niekde z pekla,
pod veľkou jahodou
dve malé hviezdy svietia
pri sebe tesne.
dve malé modré hviezdičky
v nich odráža sa
svetu celá krása,
a ten je náhle celkom malý , maličký.
V rannej hmle vidno ich náhodou
nad zelenou trávou
zamatovo
trbliecu sa hravo.
Ich omamne modrý nádych
ukrytý v kaderiach
rozmarných, plavých,
machom, malinou i jahodou voňavých
čakajúcich na princa,
čo bozkom spravia z žaby.
Prišiel.
Zahoreli ohníčky
v očkách víly
zreničky
sa drogou
láskou nazývanou
dokorán rozšírili !
(možno ich trpaslíci mili
čerstvou lysohlávkou pohostili )
Princ zelený neokrôchaným krokom
v tej chvíli
zo špiny a blata
na strmý breh nad potokom
sa ledva-ledva vyštveral.
Potom dlhočizným skokom
až mu oči vypulí
poď ho k listu jadody
k pripravenej raňajkovej tabuli
a jedným šmahom jazyka
tlstého , lepkavého,
naraz komáre všetky
do jedného vyzbieral.
A víle, malej bosorke
roztomilej a tak trochu potvorke
zmrzli všetky úsmevy
a husia koža naskočila !
nechcela byť súčasťou jedálneho lístka !
keď pri pohľade na ňu
žabiak oblizol si mastnú škraňu ...
Však rozprávky sú preto krásne,
lebo vždycky končia šťastne
Pravda je však taká :
Princezná sa nemusí obávať len draka!
Na princa neokrôchaného
z žaby odkliateho
Nestačí len jedna víla ...
... cenzúra viac nepustila
Majú svoje príkazy:
Zamlčovať úmrtia a pracovné úrazy!
Žabiak zdúpnel
Do trávy mu sánka padla
tlačí ju jak buldozér radlicu.
Keď ju uzrel
(kočku, krásku, kosť,...no proste samicu )
ako kvietky
šatôčky jej čistia
práškom peľu
avivážou z nektáru,
a plákajú rosou ranného oparu
a ona
skrytá pred zrakmi
plná blaha
kúpe sa v rose celkom sexuálne nahá.
To žabieho princa uviedlo až do varu !
Stratil chuť na šváby a nezjedol plošticu
Z žieňaťa krásneho
má ťažkú opicu.
Zmočený do nitky
skočí k víle
chce vyzerať roztomile
a len bozkávať a bozkávať to stvorenie malé!
Avšak zrada
širočizná brada
cez celú hlávku víly
Ako to urobiť
by ústa na ústa trafili !?!
Musel sa znemožniť
princ nechutne spanilý...
A očká – hviezdičky
malej princezničky
čo túžia milovať,
majú more lásky
ktoré chcú rozdávať
Čím viacej rozdajú,
tým viac jej budú mať!
Možno ich však ľahko vyľakať ...
Zľakne sa rosničky
čo vyšla z vodičky
obedovať .
Sadne na metličku ,
v rannom sviežom vánku
vlásky budú za ňou poletovať.
A žabiak ?
Ten v svojom blate ostane
možno aj zázraku sa mu raz dostane ...
možno nie a na veky v rybníku ostane.
Ťažko predpovedať.
Nebol by však príbeh krásny
keby nemal koniec šťastný
Zelené plamienky
v očičkách malej víly - bosorky
zasvietia šťastím
Možno tá potvorka,
niekedy zas poletí
kol jeho
blatistého dvorka.
Tam nenápadne
kdesi v tráve sadne
ladne ,
len tak,
jak len ona to vie.
A už tam ostane.
....A žili spolu v šťastí
až kým nepomreli ...
Vynechal som ?
Že to nie je príbeh celý ?
Veru, veru !
Takže poviem pravdu celú !
Potvorka bosorka
baby jagy vnučka
mala cestu tŕnim úzku
Príliš metlu túrovala, roztrhla si blúzku
ba vykukla jej ...čka
Žabiak padol do narkózy,
keď zbadal jej stehná
a samozrejme kozy !
Udrel si on silno hlavu
v bezvedomí stená
jak rešeto ju má deravú.
zletí víla na žabiaka,
letecká to záchranárka
a nie amatérka dáka.
Študovala po noci
kurzy prvej pomoci.
Priloží mu k ústam ústa
udeje sa vecí spústa
Princ zmenený v žabiaka
Nekváka už...
ale ...
...kráka!
Ťažko na to hľadať
primerané slová.
Bosorka , tá nevie odkliať,
iba bosorovať !
Tak zmenila princa - žabiaka
na vtáka
čo nevie lietať
iba skákať.
Nebrodí sa teraz blatom,
pridal sa on k siedmim zhavranelím bratom..
To už je však príbeh nový
povedzme ..."O Tristane a Izoldovi" ?...
