Píšem báseň na zakázku
píšem ju pre jednu krásku,
teraz použiť mám “lásku“...
Takže nasadím si masku,
Začína sa báseň nová -
ja som zvodca , Casanova !
Začínam odznova:
Píšem, píšem básničku-
jasné - vieš - pre Janičku.
Pre tú krásnu Janu
mám dnes v srdci ranu!!!
Ako stroho som ju nazval !
Abych lepšie znovu začal .
Spoznal som ja super buchtu,
Janula sa volá.
To vám niet už žiadnej krajšej
nikde dookola!
Toto sa mi podarilo,
či ju to však oslovilo ?
Ja nula, ty nula on nula....
my, vy, oni nuly
nik sa nevyrovná
tej našej Januli.
Janka, to je taký tvor,
keď si sadne za počítač,
z procesoru šľahá plameň,
Windows stuhne ako kameň
ventilátor spustí plač
a červená sa monitor .
Amen !!
Google márne slová hľadá,
Nod zas pevný bod
by spustil karanténu
na pol žrde na anténu
pre tú dievku rozbláznenú.
C+ skúma srdca kód...
Proste: je krásna, mladá ...
A keď Janka krúti kolesom...
Trhá asfalt, víri prach,
srdce auta prudko bije.
Až to bolí – ach-ach-ach !
Ako by aj nie,
drží ju za najintímnejšie
partie!
Chytá z toho arytmie,
svetom letí, až mám strach,
diaľnicou aj lesom.
Tvárite sa prekvapene,
....čo sa skrýva v mladej žene ?
vráťme sa späť ešte trochu:
ide totiž o devuchu.
Mám jej báseň napísať
-a neviem sa vykoktať.
Starý praktik a hľa – kokce!
Ako začiatočník dáky.
Na rande by kecal drísty
a počítal vtáky...
Našťastie - pravda, tá je celkom holá
proste to len báseň bola.
A tie vrabce z toho tŕnia
neporátam - prsty z toho brnia .
