Choď na obsah Choď na menu
 


Píšem báseň na zakázku
píšem ju pre jednu krásku,
teraz použiť mám “lásku“...
Takže nasadím si masku,
Začína sa báseň nová -
  ja som zvodca , Casanova !
 
Začínam odznova:
 
Píšem, píšem básničku-
jasné - vieš  - pre Janičku.
Pre tú krásnu Janu
mám dnes v srdci ranu!!!
 
Ako stroho som ju nazval !
Abych lepšie znovu začal .
 
Spoznal som ja super buchtu,
                              Janula sa volá.
To vám niet už žiadnej krajšej
                              nikde dookola!
Toto sa mi podarilo,
       či ju to však oslovilo ?
 
Ja nula, ty nula on nula....
                       my, vy, oni nuly
nik sa nevyrovná
                       tej našej Januli.
 
Janka, to je taký tvor,
keď si sadne za počítač,
z procesoru šľahá plameň,
Windows stuhne ako kameň
ventilátor spustí plač
a červená sa monitor .
Amen !!
 
Google márne slová hľadá,
Nod zas pevný bod
by spustil karanténu
na pol žrde na anténu
pre tú dievku rozbláznenú.
C+ skúma srdca kód...
Proste: je krásna, mladá ...
 
A keď Janka krúti kolesom...
Trhá asfalt, víri prach,
srdce auta prudko bije.
 Až to bolí – ach-ach-ach !
              Ako by aj nie,
drží ju za najintímnejšie
                              partie!
Chytá z toho arytmie,
svetom letí, až mám strach,
diaľnicou aj lesom.
 
Tvárite sa prekvapene,
 ....čo sa skrýva v mladej žene ?
vráťme sa späť ešte trochu:
ide totiž o devuchu.
Mám jej báseň napísať
             -a neviem sa vykoktať.
 
Starý praktik a hľa – kokce!
Ako začiatočník dáky.
Na rande by kecal drísty
                     a počítal vtáky...
Našťastie - pravda, tá je celkom holá
proste to len báseň bola.
A tie vrabce z toho tŕnia
neporátam - prsty z toho brnia .