Kristus na kríži opäť plače...
Toľkokrát vlastnou krvou Zem omyl!
Sme si vraj blízki...,
od lásky , nenávisť máme my radšej...
sťa by nás diabol vytvoril!
Kristus na kríži svojho otca volá
„Bože môj, prečo si ma opustil“
Treba to priznať,
je to snáď pravda holá –
pozerať na nás už nemal síl...
Kristus na kríži pradávno už stíchol,
len jeho slov znie stále ozvena.
Počuť ju stále,
hoc prehlušenou pýchou,
Nadutosťou našou bez mena
Kristus už dávno nevisí na kríži,
vzácny dážď Olivovou horou steká,
potichu potôčik nesie stopy krvi.
Pod horou dávno matka nenarieka
čas konca sa opäť priblížil.
