Tenký kosáčik krehkej bárky dnes ráno plával po červenom mori rannej zory spenenej vlnou bielych baránkov.
Rozpustilo leteli prebúdzajúcou sa oblohou.
Včerajšie slnko im vdýchlo život na hladine jazera plného nežných slov.
Jazero energiou nabitého citu,
vyliateho z červeného monolitu
reaktora,
po okraj naplneného palivom .
Vytiahla si tyče moderátora.
Jak sirka zlomila sa závora
dvere prerazila slamka … dynamitu
a more slov vyletelo do hora
odkiaľ sa vznesie
na teba.
